Primárne sústavy majú z pohľadu vyregulovania svoje nesporné špecifiká medzi ktoré patrí okrem vysokej teploty a tlaku primárneho média aj osobitá charakteristika jednotlivých odovzdávacích staníc tepla. Tieto sú charakteristické väčším množstvom prevádzkových alternatív daných možnosťou súčasného ohrevu teplej vody, sekundárneho média pre vykurovanie, vzduchotechniku prípadne média pre iné technologické zariadenia.
Dôsledné vyregulovanie primárneho rozvodu CZT má za úlohu naplniť tri nasledujúce požiadavky:
a) Zabezpečenie hydraulickej stability sústavy zaregulovaním maximálnych prietokov jednotlivými odbernými miestami.
Pre naplnenie prvej a najdôležitejšej požiadavky je potrebné na každé odberné miesto inštalovať obmedzovač prietoku, ktorý bude schopný obmedziť maximálny prietok aj za dynamicky sa meniacich tlakových podmienok v primárnom rozvode. Ako obmedzovač prietoku spravidla slúži regulátor diferenčného tlaku ktorého úlohou je udržiavanie stabilnej tlakovej diferencie na škrtiacom elemente inštalovanom v jeho tlakovo chránenom úseku. Najčastejšie je využitie zapojenia samočinného regulátora diferenčného tlaku s konštantnou hodnotou udržiavanej tlakovej diferencie spolu s škrtiacim elementom s nastaviteľnou Kv hodnotou napr. ručným regulačným ventilom.
b) Zabezpečenie stabilných tlakových podmienok na odbernom mieste ako nevyhnutného predpokladu vysokej autority regulačných ventilov a následne aj kvalitnej regulácie.
Pre dosiahnutie optimálnych podmienok pre prácu odovzdávacej stanice tepla nestačí montáž obmedzovača prietoku na odbernom mieste pretože tento nie je schopný chrániť regulačné ventily pred nadmerným tlakovým zaťažením v procese regulácie.
Vplyvom vysokého tlakového zaťaženia regulačných ventilov v prevádzke tak často dochádza k stavu kedy tieto využívajú iba dolnú časť svojho pracovného rozsahu so sklonom k skokovej regulácii prípadne k cyklovaniu okolo rovnovážnej polohy.
Doplnením druhého regulátora tlakovej diferencie a jeho vhodným zapojením je možné stabilizovať tlakové pomery na odbernom mieste čím sa prinavráti regulačným ventilom ich plný regulačný zdvih a stratená autorita. Regulácia následne prebieha omnoho kvalitnejšie a dosahuje sa lepšie vychladenie primárneho média s priaznivým dopadom na celkovú tepelnú stratu primárneho rozvodu.
c) Optimalizácia prevádzkových nákladov primárneho rozvodu vhodnou voľbou maximálnych prietokov a tlakových pomerov pre jednotlivé odberné miesta.
Optimálna voľba maximálneho prietoku a hodnoty udržiavanej tlakovej diferencie na regulačných ventiloch odberného miesta nie je jednorazový proces. Jedná sa spravidla o periodické vyhodnocovanie prevádzkových parametrov jednotlivých odberných miest a následné korekcie nastavenia vždy pri zmene charakteru prevádzky (prechod zo zimného na letný režim a naopak) alebo po inej zmene ktorá má vplyv na nastavenú hodnotu maximálneho prietoku resp. hodnotu udržiavanej tlakovej diferencie v tlakovo chránenom úseku primárnej časti odberného miesta.
Výsledkom neustálej optimalizácie je trvalo vysoká stabilita primárnej sústavy dosahovaná s minimálnymi nákladmi na čerpaciu prácu a minimálnym podielom tepelných strát na rozvode tepla.
