1. ÚVOD
Na tejto podstránke sa dočítate o špecifikách spojených s hydraulickým preregulovaním vykurovacích sústav po významnej obnove bytových domov. Článok poukazuje na rozdiely medzi teóriou a praxou a popisuje rôzne prístupy k preregulovaniu sústav.
2. TEÓRIA - preregulovanie vykurovania
Prvou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť správne prerozdelenia prietoku medzi jednotlivé vykurovacie telesá v objekte. Pre určenie potrebného prietoku jednotlivými radiátormi sa prevažne vychádza z tepelných strát miestností. Následne sa správnym nastavením jednotlivých armatúr dosiahne požadované prerozdelenie prietoku medzi všetky vykurovacie telesá v objekte.
Druhou úlohou hydraulického vyregulovania je zabezpečiť hydraulickú stabilitu vykurovacej sústavy pri meniacich sa tlakových pomeroch. Tu spadá hlavne zabezpečenie dostatočnej autority termostatických ventilov a ich ochrana proti nadmernému diferenčnému tlaku (ochrana proti hluku vykurovacej sústavy).
Treťou dôležitou úlohou hydraulického vyregulovania je vytvorenie vhodných podmienok pre podporu dosahovania úspor tepla. Tu spadá hlavne inštalácia termostatických hlavíc a realizácia optimálneho nastavenia tlakových pomerov v sústave.
Po významnej obnove dochádza k významnej zmene tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií objektu, čím sa významne menia aj tepelné straty jednotlivých miestností. Z uvedeného je zrejmé, že ak bolo hydraulické vyregulovanie realizované ešte pred významnou obnovou objektu, po významnej obnove sa vykurovacia sústava vo svojej podstate opätovne stáva hydraulicky nevyregulovanou. Nakoľko aktuálne prietoky vykurovacími telesami nezodpovedajú novým podmienkam v jednotlivých miestnostiach objektu.
Zjednodušene je možné povedať, že každé vykurovacie teleso bude po významnej obnove pracovať s nadprietokom vykurovacej vody. To na jednej strane umožňuje dosahovať vysoké teploty vzduchu v jednotlivých miestnostiach, no na druhej strane negatívne ovplyvňuje dosahovanie úspor tepla a spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.
Často sa však v praxi stretávame s teóriou, že s nadprietokmi si poradia termostatické hlavice a preto nie je potrebné do sústavy žiadnym spôsobom zasahovať. A keď už, tak iba jemným priškrtením regulačných ventilov. Teória je to pekná, no odporuje všetkým trom cieľom hydraulického vyregulovania, o ktorých sme doteraz hovorili. V praxi to vyzerá ešte o trochu inak
3. PRAX - preregulovanie vykurovania
V praxi sa často stretávame s nasledujúcimi prístupmi k preregulovaniu vykurovacích sústav po významnej obnove.
3.1 PASÍVNY PRÍSTUP
Vychádza z teórie, že po významnej obnove nie je potrebné realizovať žiadne zmeny na vykurovacej sústave.
Pravdou je, že ak po významnej obnove neurobíte žiaden zásah do vykurovacej sústavy, táto bude ako-tak fungovať aj naďalej a vlastníci bytov budú zväčša spokojní. Možno sa budú v prechodných obdobiach sťažovať na hluk vykurovacej sústavy, avšak na druhej strane ich bude hriať pocit, že ušetrili peniaze za hydraulické preregulovanie objektu.
Je potrebné si uvedomiť, že tento prístup býva z dlhodobejšieho hľadiska asi ten najdrahší. Náklady na takýto typ preregulovania vykurovacej sústavy v objekte budú mať vlastníci bytov zakomponované do každého rozpočítania nákladov na teplo vo forme istej skrytej čiastky, ktorú predstavujú nerealizované úspory tepla.
Pokiaľ v objekte nie je realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch prevažná väčšina obyvateľov nebude vôbec motivovaná regulovať teplotu vo svojom byte a dopraje si výrazne vyššiu teplotu ako pred realizáciou významnej obnovy. Týmto sa však významne znižuje množstvo ušetreného tepla a investície do významnej obnovy neprinesú želaný efekt spočívajúci v plánovanej úspore nákladov na vykurovanie.
Ak je v objekte realizované meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch, potom sú jednotliví vlastníci do istej miery motivovaní šetriť. A v takom prípade môže poklesnúť prietok sústavou ako celkom do tej miery, že v objekte prestane fungovať regulácia diferenčného tlaku a tým aj ochrana termostatických ventilov proti hluku. Následkom je nárast prietokov radiátormi, ktoré ešte zostávajú v prevádzke, čo negatívne ovplyvňuje nie len dosahovanie úspor tepla, ale aj spravodlivosť rozpočítania nákladov na teplo.
V týchto objektoch často dochádza k extrémnym rozdielom v nameranom množstve spotrebovaného tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch. Následne aj k značným rozdielom v podiele jednotlivých bytov na úhrade celkových nákladov na vykurovanie objektu.
3.2 MINIMALISTICKÝ PRÍSTUP
Druhou možnosťou ako sa vysporiadať s preregulovaním objektu po významnej obnove, je na vstupe do objektu priškrtiť ventil a nastaviť celou vykurovacou sústavou nižší prietok. Môže sa jednať o dobré riešenie pokiaľ tým ventilom je regulátor diferenčného tlaku s vhodným rozsahom nastaviteľných hodnôt a možnosťou reálne obmedziť prietok vykurovacej vody objektom. Naviac by to mal byť malý objekt s malým počtom bytových podlaží, mali by sme mať prehľad o realizovaných zásahoch do vykurovacej sústavy v posledných rokoch a z projektu vyregulovania by malo byť zrejmé, že sústava bola na takýto zásah predpripravená. Ani za splnenia týchto podmienok však nemôžme mať istotu, že sa jedná o optimálne riešenie.
Vo všetkých objektoch ktoré nespĺňajú niektorú z vyššie uvedených podmienok je takéto riešenie riskantné a nedostatočné, pretože okrem časti rizík spomínaných pri pasívnom prístupe aj priamo ohrozuje stabilitu vykurovacej sústavy. Naviac, ak pre reguláciu diferenčného tlaku bol použitý prepúšťací ventil potom takéto riešenie zhoršuje aj energetickú hospodárnosť sústavy CZT.
3.3 KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE PO VÝZNAMNEJ OBNOVE
Predstavuje v mnohých prípadoch opatrenie s najvyššími vstupnými nákladmi, avšak z dlhodobého hľadiska najoptimálnejšie a najlacnejšie riešenie.
Ako už bolo spomínané, po významnej obnove sa významne zmenia aj tepelné straty v jednotlivých miestnostiach objektu a to v každej miestnosti v inom pomere vo vzťahu k pôvodnej hodnote tepelných strát.
Realizáciou komplexného preregulovania sa znovu navodzuje rovnováha medzi prietokmi vykurovacej vody jednotlivými vykurovacími telesami a súčasne sa vytvárajú vhodné podmienky pre zabezpečenie hydraulickej stability vykurovacej sústavy ako celku. To všetko má priaznivý vplyv na spravodlivejšie rozpočítanie nákladov na teplo, ako aj na podporu dosahovania úspor tepla, a to nie len pri jeho spotrebe v objekte, ale aj pri jeho distribúcií a výrobe resp. premene.
3.4 ČO OBNÁŠA KOMPLEXNÉ PREREGULOVANIE?
Rozsah prác spojených s komplexným preregulovaním vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu v rozhodujúcej miere závisí od kvality projektového riešenia realizovaného v minulosti.
V tom najpriaznivejšom prípade sa jedná o zmenu prednastavenia všetkých existujúcich termostatických ventilov na radiátoroch v zmysle projektu preregulovania vykurovacej sústavy a zmenu nastavenia armatúr na vstupe rozvodov tela do objektu.
V mnohých prípadoch, zvlášť v tých, kde bolo hydraulické vyregulovanie realizované dávnejšie a jedná sa o technicky prekonané riešenie, je potrebné okrem prestavenia hydraulického odporu termostatických ventilov realizovať aj iné práce. Prevažne sa jedná o dodatočnú montáž regulátora resp. regulátorov diferenčného tlaku, zmenu nastavenia stúpačkových vyvažovacích armatúr a realizáciu vhodného systému na diagnostiku prípadných porúch vykurovacej sústavy.
Zvlášť v prípadoch kedy sa na stabilizáciu tlakových pomerov vo vykurovacej sústave použili prepúšťacie ventily, je žiaduce ich demontovať a nahradiť regulátorom diferenčného tlaku. V opačnom prípade robíme medvediu službu dodávateľovi tepla, ktorému kazíme hospodárnosť distribúcie a výroby tepla. To sa nám môže spätne vrátiť vo zvýšenej cene tepla, ktorú aj tak v konečnom dôsledku zaplatia vlastníci bytov. Prepúšťacie ventily naviac môžu nepriaznivým spôsobom ovplyvniť presnosť merania množstva dodaného tepla na päte objektu.
V prospech regulátora diferenčného tlaku hovorí aj skutočnosť, že pokiaľ sa tento správne nastaví, môže fungovať ako obmedzovač prietoku, ktorý nedovolí, aby pri meniacich sa tlakových pomeroch v sústave dochádzalo k neželanému zvyšovaniu prietoku vykurovacej vody objektom. Súčasne pri uzatváraní jednotlivých termostatických ventilov v objekte regulátor prostredníctvom tlakových odberov rozpozná meniace sa tlakové pomery vo vykurovacej sústave objektu a svojou činnosťou nepustí neželaný prietok do objektu. Sústava ako celok tak môže fungovať v optimálnom režime bez neželaných nadprietokov a hlukových prejavov spôsobených prebytkom diferenčného tlaku.
A ešte na jednu dôležitú úlohu preregulovanie by sme nemali zabudnúť. Tou je identifikácia a odstránenie potenciálnych zdrojov porúch, ktoré sa v sústave nazbierali za roky prevádzky bez odborného dohľadu. Spravidla totiž platí, že v každej väčšej sústave, ktorá bola vyregulovaná dávnejšie ako pred dvoma rokmi, sa vyskytne nejaký typ „odborného vylepšenia", ktoré je vo svojej podstate poruchou sústavy.
4. ZÁVER
Hydraulické preregulovanie vykurovacej sústavy po významnej obnove objektu predstavuje pre vlastníkov bytov vždy akúsi finančnú záťaž spojenú s realizáciou prestavenia sústavy a optimalizácie jej prevádzky. Je však potrebné si uvedomiť, že aj po realizácii významnej obnovy sa do objektu prostredníctvom vykurovacej sústavy dodáva teplo v cene nezriedka pohybujúcej sa v desiatkach tisíc eur (státisíce korún). A preto má zmysel s týmto teplom pracovať efektívne.
Pokiaľ už vlastníci bytov realizoval investíciu do výmeny okien, zateplenia obvodového plášťa, strechy resp. iných konštrukcií, kde sa doba návratnosti investovaných prostriedkov pohybuje bezpečne nad hranicou 10 rokov, je v ich najlepšom záujme nezanedbať investíciu do optimalizácie prevádzky vykurovacej sústavy, ktorá má v prevažnej väčšine prípadov reálnu návratnosť kratšiu ako 1-2 roky a do budúcna veľký potenciál prinášať reálne úspory nákladov na vykurovanie.
