Občas sa stáva, že očakávania ktoré máme od sústavy priamo alebo nepriamo odporujú fyzikálnym zákonom a súčasnému stavu vykurovacej sústavy. Odhliadnuc od prípadov, ktoré sú zjavne nelogické (napr. požiadavka užívateľa na permanentne teplé radiátory a súčasnú úsporu nákladov na vykurovanie) v nasledovnom texte sú popísané oprávnené požiadavky vlastníkov bytov, ktoré aj napriek snahe nie je v silách dodávateľa prác hydraulického vyregulovania naplniť.
Typickým reprezentantom tejto skupiny požiadaviek je, aby po inštalácii hydraulického vyregulovania nedošlo k poklesu tepelného komfortu (maximálnej dosiahnuteľnej teploty) v bytoch a súčasne, aby si mohli užívatelia bytov podľa vlastného uváženia regulovať teplotu vo svojom byte.
Na prvý pohľad skutočne oprávnená a ľahko realizovateľná požiadavka. No v prípade starších nezateplených objektov môže byť naplnenie tejto predstavy o hydraulickom vyregulovaní nereálne.
Pre lepšie vysvetlenie nám poslúži jednoduchý príklad. Máme pomerne malý objekt napojený na centrálny zdroj tepla. Objekt pred hydraulickým vyregulovaním nevykazoval žiadne závažnejšie nedostatky pri jeho vykurovaní. Rozdelenie teplôt jednotlivých bytov bolo viac-menej rovnomerné a jednotlivý užívatelia si zvykli na vnútornú teplotu v bytoch cca 24-25°C. Vzhľadom na pomerne vysoké náklady na teplo a ochotu šetriť sa však vlastníci bytov dohodli, že vyregulujú vykurovaciu sústavu, inštalujú termostatické hlavice a súčasne si namontujú aj pomerné rozdeľovače vykurovacích nákladov.
Po vykonaní požadovaných prác, po zbavení sa všetkých problémov za vzduchom, otestovaní prietokov jednotlivými stúpačkami a nastavení maximálneho prietoku objektom sa však niektorý vlastníci bytov sťažujú na neprimerane nízku teplotu v bytoch a to aj napriek tomu, že ich termostatické ventily sú naplno otvorené a maximálny prietok objektom zodpovedá pôvodnému prietoku pred realizáciou hydraulického vyregulovania.
Príčinu tohto stavu je potrebné hľadať jednak v zmene spôsobu prevádzkovania vykurovacej sústavy a následne v samotnej stavebnej fyzike.
V dobe navrhovania pôvodnej vykurovacej sústavy v staršom bytovom dome boli veľkosti vykurovacích telies navrhnuté na základe výpočtu tepelných strát jednotlivých miestností. Predpokladalo sa, že medzi jednotlivými bytmi nebude dochádzať k tepelným stratám, nakoľko sa v dobe ich návrhu neexistoval dôvod, prečo by tomu malo byť inak. V tomto duchu sa projektovali aj deliace konštrukcie (steny, podlahy a stropy) medzi jednotlivými bytmi, čoho následkom tieto stavebné konštrukcie až priveľmi dobre odovzdávajú teplo z teplejšieho do chladnejšieho bytu. Doposiaľ to nikomu nevadilo, vlastne si ti nikto v objekte ani nevšimol, pretože byty boli až na ojedinelé výnimky naozaj vykurované na rovnaké teploty a v rovnakom čase.
Po montáži vyregulovania a hlavne merania sa však situácia výrazne mení. Po novom už každý reguluje teplotu vo svojom byte podľa svojich vlastných potrieb. Dôsledkom takéhoto správania sa vlastníkov bytov vznikajú dodatočné tepelné straty medzi teplejšími a chladnejšími bytmi. Jednotlivé radiátory v miestnostiach však spravidla nedokážu tieto dodatočné tepelné straty pokryť čoho dôsledkom klesá teplota v teplejšom byte pod pôvodnú úroveň. V prípadoch tzv. extrémneho šetrenia resp. dlhodobo neobývaných bytov môžu medzi bytové prestupy tepla predstavovať natoľko významnú hodnotu, že pôvodné vykurovacie teleso stratí schopnosť zabezpečiť tepelnú pohodu v danej miestnosti a teplota vzduchu aj napriek plnému výkonu radiátora klesá niekedy aj pod hodnotu 20°C.
Potom to často v očiach niektorých vlastníkov bytov vyzerá tak, že hydraulické vyregulovanie vlastne situáciu okolo vykurovania ich bytu skôr zhoršilo ako zlepšilo a mnohí by nedbali kedy sa realizačná firma zobrala svoje armatúry a vykurovanie by fungovalo opäť po starom. K tomuto ich pocitu naviac prispieva fakt, že realizačná firma nie je ochotná sa ich problémom zaoberať v rámci reklamácie a tvrdí, že z pohľadu vyregulovania je všetko v poriadku. Vraj, ak by vlastníci bytov chceli, môže im vymeniť pôvodné radiátory za nové, väčšie, má to však háčik - za úhradu. To už spravidla končia akékoľvek dobré vzťahy a namiesto argumentov nastupujú emócie.
Ako to, že im realizačná firma nepovedala, že ich radiátory sú malé ešte predtým ako daný problém vznikol a ako môžu byť malé keď doteraz boli dobré? Odpoveď na túto otázku však dáva už spomínaná stavebná fyzika.
Realizačná firma nemôže tušiť, na ktorom mieste môže dôjsť k nedokurovaniu pretože riziko vzniku tejto situácie je v celom objekte približne rovnaké. Vždy záleží len na tom, ako sa budú správať Vaši susedia a to Vám nikto dopredu nepovie. Verte či nie, v našich podmienkach nie je výnimkou ak niektorý objekt po hydraulickom vyregulovaní pracuje v prechodnom období s 30-40 % pôvodného prietoku. A to musí byť niekde cítiť.
Z fyzikálnej podstaty daného problému však vyplýva, že najviac vplyv šetrenia v objekte pocítia práve tie byty, ktoré o šetrenie tohto druhu nestoja a prvoradý je pre nich komfort bývania.
A keďže nešťastie nikdy nechodí samo, tak aj v tomto prípade je pokles teploty v takomto byte iba časťou celého problému. Problém v celej jeho podstate pochopíte až Vám príde rozpočítanie nákladov za teplo s miestami až zúfalo vysokým nedoplatkom. Pričom Vaša celková platba za teplo je ešte vyššia ako v tých zlatých časoch, kedy ste v byte mali 25 °C a neinvestovali ste do regulácie ani do merania.
A tu končí už úplne všetko. Dobré vzťahy zo susedmi, dôvera v správcu, realizačnú a rozpočítavaciu firmu, dodávateľa tepla, legislatívu a vlastne v úplne všetko, čo sa týka spolunažívania ľudí v tak osobitom spoločenstve, ako je bytový dom.
A pritom riešenie existuje, ...
